Slovenská komunita žije v Čechách tradičně

Žijí v České republice, mluví naším jazykem, přizpůsobují se politickému klimatu i souvisejícím změnám, přijímají místní tradice, ale zároveň si uchovávají své vlastní včetně rodné řeči. Mluvíme o příslušnících národnostnostních menšin, kteří obohacují naši společnost minimálně tím, že poskytují možnost pozitivní konfrontace. Kolik z nás, zdejších, ale napadne s jakými problémy se setkávají, co potřebují ke spokojenému životu v „cizině", aby se stala jejich hodnotnou domovinou?

Místní kultura vám alespoň některé z nich představí. Pokusíme se zjisti, jak existují ve své komunitě a jak v kontextu celé společnosti. V sérii článků přiblížíme Rusi, Maďari, Ukrajince, Poláky, Němce ale i Araby, pocházející z různých částí dálného Východu. Ty nejbližší - Slováky, donedávna naše spoluobčany, nám v rozhovoru představí Mgr. Vladimír Skalský, vzděláním teoretický fyzik, dnes novinář, publicista, básník a kulturní aktivista, prezident Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Koľko ľudí sa v ČR hlási k slovenskej menšine?

Podľa Sčítania ľudí, domov a bytov v roku 1991 sa v ČR prihlásilo k slovenskej národnosti 315 tisíc obyvateľov. Ďalšími procesmi, najmä migráciou zo SR do ČR za prácou a štúdiom, natalitou, mortalitou a v menšej miere aj prirodzenou asimiláciou sa počet členov slovenskej národnostnej menšiny v ČR vyvíjal. V súčasnosti pracujú kompetentné orgány s kvalifikovanými odhadmi v rozmedzí 300 až 400 tisíc príslušníkov (napr. aktuálne dokumenty Rady vlády pro národnostní menšiny alebo dôvodová správa k ratifikácii Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov hovoria o 350 tisíc členoch slovenskej národnostnej menšiny v ČR). Tento počet sa pomerne výrazne líši od výsledkov Sčítania v roku 2001, a to z viacerých príčin. Mnohí respondenti mali – skôr neoprávnené – obavy uvádzať tzv. citlivé údaje. V prípade národnosti a náboženského vyznania išlo dokonca o takzvané nepovinné údaje, čo médiá veľmi zdôrazňovali. Z iných národností, než je česká (prípadne moravská alebo sliezska), sa však napriek tomu výrazne najviac obyvateľov ČR prihlásilo k slovenskej. Bolo ich 193 190 (z toho 94 744 mužov a 98 446 žien). Ďalších 2 783 ľudí sa prihlásilo k českej i slovenskej národnosti (z toho 1483 mužov a 1300 žien). Ide zrejme prevažne o deti zo zmiešaných česko-slovenských rodín, ale aj iných ľudí, ktorí chcú deklarovať takúto dvojitú identitu. Vyskytli sa ešte aj iné kombinácie: moravská a slovenská či slovenská a rómska národnosť... Podstatným údajom však je, že takmer 173 tisíc respondentov neuviedlo žiadnu národnosť. Pretože išlo o nepovinný údaj, neznamená to, že by sa nehlásili k žiadnej národnosti (hoci aj takí ľudia nepochybne existujú), ale iba to, že svoju identitu nechceli deklarovať. To robia predovšetkým ľudia s inou, než väčšinovou národnosťou, takže veľkú časť z týchto respondentov tvoria nepochybne príslušníci národnostných menšín, medzi nimi zrejme sú často aj Slováci. Uskutočnilo sa aj zisťovanie materinského jazyka. Slovenský uviedlo 208 723 respondentov, český a slovenský ďalších 14 109. O deklarovanom slovenskom pôvode môžeme teda hovoriť prinajmenšom v prípade 223 tisíc obyvateľov ČR, ktorí sa prihlásili k slovenskému, alebo aj slovenskému materinskému jazyku.

Spomenul ste Radu vlády ČR pro národnostní menšiny. Aký je to orgán, aké má kompetencie a aké možnosti ?

Rada vlády pre národnostné menšiny je poradný orgán vlády. Pripomienkuje zákony, medzinárodné zmluvy, pripravuje správu vlády o situácii národnostných menšín a správy pre medzinárodné inštitúcie, navrhuje objem prostriedkov v štátnom rozpočte pre jednotlivé grantové programy, nominuje členov grantových výberových komisií na Ministerstvu kultury ČR a Ministerstvu školství, mládeže a tělovýchovy ČR a podobne. Pretože Rada je poradný orgán, vláda nie vždy jej názor akceptuje, zvlášť v rozpočtovej oblasti.

Koľko musí mať menšina členov danej národnosti, aby mala svojho zástupcu v Rade?

Uznanie menšiny sa neodvíja primárne od počtu jej členov, predovšetkým musí ísť o komunitu, ktorá žije v ČR tradične, čo znamená najmenej polstoročie. V rade sú zástupcovia dvanástich štátom uznaných menšín, ich výpočet stanovuje menšinový zákon a okrem nich sú v Rade zástupcovia štátnej správy – predsedom je vždy člen vlády, v súčasnosti je to ministerka Džamila Stehlíková. Zasadajú v nej námestníci ministra zo siedmich rezortov, zástupcovia Kanceláře prezidenta a Kanceláře veřejného ochránce práv - ombudsmana.

Majú Slováci v ČR dostatočné podmienky pre uplatnenie svojej materskej kultúry a kto všetko sa o to snaží?

Slovenskú minoritu v ČR reprezentuje pomerne výrazne diferencované spektrum občianskych iniciatív, prevažne občianskych združení. Postupne sa sformovali tri hlavné prúdy, reprezentované združeniami Klub slovenskej kultúry (KSK), Obec Slovákov v ČR (OS v ČR) a Slovensko-český klub (SČK). Najstarší a najpočetnejší je Klub slovenskej kultúry, ktorý sa zameriava na oblasť kultúrnej výmeny. Obec Slovákov v ČR a Slovensko-český klub vznikli až v súvislosti s rozdelením ČSFR. Oba spolky majú svoje regionálne štruktúry – v prípade OS v ČR ide o regionálne obce v dvanástich mestách, v prípade SČK ide o regionálne Slovensko-české kluby, Kluby Slovenských dotykov, ale aj kolektívnych členov ako napríklad Spoločnosť priateľov Slovenska v Kroměříži. Okrem kultúrnej oblasti prezentujú aj istý širší spoločenský program, v prípade OS v ČR zameraný na vybudovanie klasických menšinových štruktúr a využitie menšinových práv, v prípade SČK orientovaný na zvyšovanie úrovne česko-slovenských vzťahov. Treba však dodať, že ide iba o veľmi približné charakterizácie, programy všetkých troch prúdov sa často prekrývajú. V ČR pôsobí celý rad ďalších užšie zameraných, prípadne veľmi malých slovenských aktivít. Na jednotlivé druhy umeleckého prejavu sa zameriavajú spisovateľská organizácia Slovenský literárny klub v ČR, divadelnícke združenia ČeskoSlovenská Scéna a Spoločnosť priateľov slovenského divadla a celý rad folklórnych súborov, pestujúcich slovenský folklór – z nich najvýznamnejšie sú Limbora a Šarvanci v Prahe, súbor Púčik v Brne. Ďalšími aktivitami sú Spoločnosť M. R. Štefánika, študentský spolok Detvan, Historická skupina priamych účastníkov Slovenského národného povstania bez právnej subjektivity a dnes už málo aktívne spolky Demokratická aliancia Slovákov a Zväz Slovákov v ČR. V Prahe pôsobia tiež slovenské zbory Evanjelickej cirkvi a. v. v ČR a grécko-katolíckej cirkvi, pripravuje sa aj formálne zriadenie zboru rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý de facto existuje. O určitú koordinačnú úlohu sa pokúšajú Slovenské fórum a Fórum slovenských aktivít.

Na akom princípe sú menšinám štátne prostriedky prideľované?

Majú spomenuté občianske iniciatívy i iné zdroje podpory? Štát podporuje slovenskú menšinu predovšetkým prostredníctvom dvoch grantových programov Ministerstva kultury ČR (na podporu rozširovania a prijímania informácií v jazykoch národnostných menšín a na podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín) a jedného grantového okruhu Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy ČR (na podporu vzdelávania v jazykoch národnostných menšín a multikultúrnej výchovy). Grantové prostriedky sa prideľujú na základe grantových konaní. Vo výberových dotačných komisiách na MK ČR a MŠMT ČT sú aj zástupcovia slovenskej menšiny nominovaní práve Radou. Cielené programy majú aj niektoré kraje a mestá (napr. Hl. m. Praha, Brno). Okrem toto získavajú menšinové organizácie prostriedky zo Slovenska (Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čiastočne MK SR), či z rôznych iných zdrojov, ktoré nie sú špecificky určené pre národnostné menšiny (na úrovni EÚ, Visegrádskej štvorky, na Slovensku, v Česku). Pochopiteľne, majú tiež príjmy z členského, od sponzorov a z vlastnej činnosti -predaj periodík, kníh, vstupné, predaj inzercie a podobne. Jednou z výrazných organizácii je Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ), ktorého ste prezidentom. Občianske združenie Svetové združenie Slovákov v zahraničí má takmer osemdesiat kolektívnych členov spomedzi najvýznamnejších slovenských spolkov z 23 krajín sveta. Sú tu i individuálni členovia, prevažne významné osobnosti a podnikatelia. Z ČR sú inštitucionálnymi členmi tohto združenia: Slovensko-český klub, Klub slovenskej kultúry, Obec Slovákov v ČR, Limbora a Slovenský literárny klub v ČR.

Akú úlohu má Združenie a ako fungujú jednotlivé "sekcie" SZSZ v rôznych štátoch?

SZSZ zastupuje dva milióny Slovákov v zahraničí oficiálne smerom k slovenskej vláde a parlamentu. Toto je zakotvené i v dohodách s podpredsedom vlády SR a s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Združenie na tejto úrovni tiež nominuje troch členov do Komisie Národnej rady SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí. SZSZ nie je rozdelené na sekcie v jednotlivých krajinách, stará sa práve o problematiku, ktorá hranice štátov prekračuje. Nemá riadiacu, ale určitú koordinačnú rolu.

Čo vyplýva pre "českých" Slovákov z prijatia dokumentu „Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov“ vládou SR?

Štátna koncepcia by mala priniesť mnoho pozitív, okrem iných i navyšovanie prostriedkov v grantovom programe (v roku 2007 to bolo 40 mil. Sk). Ďalej pilotné mimograntové projekty (napríklad programy výskumu jazyka, etnicity, migračných pohybov, literárnej tvorby Slovákov v jednotlivých krajinách, zriadenie galérie výtvarného umenia zahraničných Slovákov v Prahe a pod.), špecificky aj česko-slovenskú dohodu o podpore vzájomných národnostných menšín, riešenie legislatívnych otázok a aj záruku vysielania elektronických médií. Vy sa otázke médií vo vzťahu k menšinám venuje intenzívne.

Aké podoby by podľa vás mali mať informačné kanály pre národnostnú menšinu?

Jedna z podôb mediálnej podpory menšín je vysielanie českého verejnoprávneho rozhlasu. Redakcia pre menšiny ČRo už roky vysiela na regionálnych okruhoch polhodinový formát s názvom Stretnutie – vysílání pro naše slovenské spoluobčany a to dvakrát do týždňa v pondelok a v stredu. Ďalšou kľúčovou požiadavkou SZSZ voči vláde SR je zachovanie vysielania Slovenského rozhlasu pre Slovákov v zahraničí (Radio Slovakia International), vysielanie Slovenskej televízie do zahraničia ( vysielanie STV cez satelit v nekódovanej podobe v blokoch obsahujúcich pôvodnú tvorbu, spravodajstvo a publicistiku), ktoré by sa malo realizovať prostredníctvom ministerstva kultúry. Od októbra 2001 bol spustený internetový denník Čechov a Slovákov po svete - Český a slovenský svet, ktorý je v súčasnosti pod názvom Slováci vo svete prevádzkovaný Slovensko-českým klubom ako jediný internetový portál Slovákov žijúcich v zahraničí (www.svet.czsk.net).

Aká je návštevnosť tohto portálu?

O čo majú zahraniční Slováci najviac záujem? Líši sa záujem o jednotlivé témy, podľa toho, kde menšina žije?

Návštevnosť portálu je aktuálne 18 tisíc prístupov denne. Isteže čitatelia z jednotlivých krajín majú najväčší záujem o témy zo štátu, či regiónu, kde žijú. Okrem toho tradičné komunity ako Slováci v USA sa zaujímajú viac o históriu, mladé komunity bez občianstva (napríklad vo veľkej Británii a Írsku) sa zaujímajú viac o praktické informácie a právnu poradňu.

Ďakujem za rozhovor. Mária Uhrinová (Pozn. redakce: Autorka je původem ze Slovenska a v Čechách žije od svých studentských let.)